3.UČIVO

*Keď do triedy vojde profesorka Mesiačiková, žiaci zborovo spustia:„Všetko najlepšie pani profesorka, k vašim narodeninám.“ Udivená a milo prekvapená profesorka príde ku katedre a tam ju čaká ešte jedno prekvapenie – na stole leží balíček, zabalený do farebného baliaceho papiera.* Mám ho otvoriť? *spýta sa a nečakajúc na odpoveď roztrhne obal na darčeku. Jej naširoko otvorené oči prezrádzajú, že to nečakala.* A odkiaľ viete, že mám narodeniny? Viete to od pani riaditeľky? *Žiaci sa neisto povrtia na stoličkách a väčšina sklopí zrak. Niektoré deti sa dokonca začnú aj uškŕňať, profesorka Mesiačiková prišla na ich malú záhadu.*
No ale aj keď mám narodeniny, učiť sa musíme. * V triede to nesúhlasne zašuchoce, ale keď učiteľka povie, že na konci hodiny rozdelí čokoládu, utíšia sa.*
Otvorte si učebnice na strane 19 a začnite si čítať! *Profesorka zatiaľ z balíčka vytiahne malú červenú knižku a zo záujmom si ju obzerá. Na prednej strane je zlatým ozdobným písmom napísané:  Starovek ako na dlani (poskladaj si svoje staroveké mesto).
Kto bude mať prečítané nech sa prihlási! Tak čo sme sa dozvedeli? *spýta sa profesorka a rozhliadne sa po triede, kde sa zdvihlo pár rúk.* Áno? *Dievča ktoré zdvihlo ruku sa rozhovorí.* Dozvedeli sme sa, že staroveké mestá bývali postavené na rovinách, ale boli medzi lesami, lebo tak boli viac chránení pred nepriateľmi. Menšie mestečká si žili ako chceli, no väčšie mali richtára alebo zemepána. Richtár sa staral o poriadok v meste a často aj súdil. *Zmĺkla, lebo nevedela, čo má ešte povedať.* Dobre, vie ešte niekto niečo? Tak fajn, čo by ste sa chceli k tomuto opýtať? *zdvihla sa jedna ruka* Mali ľudia nejaké pravidlá, ktorými sa riadili? A mali kostoly? Dobré otázky. Najprv tá prvá. Ľudia sa riadili citom, „susedia si videli do polievky“. Oni nemali vojny ako my. Ľudia v dedine si pomáhali ako najviac vedeli. Keď sa raz za dlhý čas objavil niekto, kto sa chcel chytiť za pasy, urobili z toho atrakciu a pol roka sa o tom hovorilo – bola to jediná zaujímavosť v ich nudnom živote. Zabávali sa predovšetkým deti a to hrou, tancom a spevom. Deti museli samozrejme tiež pomáhať, a tak sa často  starali o svojich mladších súrodencov, ktorých zasvecovali do tajov ich hier. Dospelí sa zabávali rozprávaním vtipných, vymyslených historiek. No a tá druhá otázka. Oni mali viac bohov, no mali iba jeden chrám. V chráme boli vytesané drevené sošky všetkých bohov. Bohov bolo asi 16 a každý sa staral o niečo iné.
Ľudia sa chodili modliť do kostola iba raz za týždeň, pretože viac času nemali.
Tak to by bolo na dnes všetko. Tu je tá sľúbená čokoláda a nesľúbená úloha. *Uškrnie sa.*
Domáca úloha:
1.) Akú knižku darovali žiaci učiteľke?
2.) Ako sa zabávali ľudia v staroveku?
3.) Koľko bolo asi bohov?
4.) Ako často chodili ľudia do kostola?
5.) Čo bolo v kostole?
Správne odpovede mi posielajte odpovedníkom alebo na efjka.opica@post.sk. Posielajte ich od 1.7.2007 do 1.8.2007